Súhrnná správa z prieskumu verejnej mienky
Metodológia prieskumu
Prieskum verejnej mienky pre platformu Hlas občianskych organizácií realizovala agentúra Focus v období od 11.9.-17.9.2019 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1027 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkosti sídiel a krajského členenia.
Pojem „mimovládne organizácie“
Na základe diskusie s odborníkmi sme sa rozhodli pri realizácii prieskumu používať pojem mimovládne organizácie. Zvažovali sme aj iné pojmy, avšak pre obmedzený počet otázok v prieskume sme nakoniec zvolili túto variantu. Pre označenie mimovládnych organizácií sa používa viacero pojmov, ako napríklad neziskové organizácie alebo tretí sektor. Jednotlivé pojmy nie sú výskumne otestované tak, aby sme vedeli jednoznačne povedať, ktoré sú pre verejnosť najzrozumiteľnejšie. Limitom prieskumu teda môže byť zvolený pojem „mimovládne organizácie“, ktorý môže respondentov zvádzať ku chápaniu mimovládnych organizácií ako organizácií „bez dosahu vlády“, čo možno vidieť aj v odpovediach na spontánnu znalosť mimovládnych organizácií.
Spontánna znalosť mimovládnych organizácií
Ako poukazuje Obrázok č. 1, spontánna znalosť o mimovládnych organizáciách je prevažne pozitívna, pričom pozitívne či neutrálne asociácie vysoko prevažujú nad negatívnymi asociáciami. Avšak až pätina (21 %) opýtaných ľudí nevie mimovládne organizácie zadefinovať. V rámci spontánnych odpovedí si ľudia mimovládne organizácie najčastejšie spájajú s pomocou, podporou či bojom za niečo.
Obrázok č.1: Spontánna znalosť mimovládnych organizácií: Percentuálne vyjadrenie odpovedí na otvorenú otázku: Čo Vám prvé napadne, keď počujete pojem mimovládne organizácie?
Zdroj: vlastný výskum
Dôvera a nedôvera k mimovládnym organizáciám
Pokiaľ ide o celkovú mieru dôvery, 55% opýtaných nášho prieskumu mimovládnym organizáciám úplne alebo skôr dôveruje, viď Obrázok č. 2. Pre porovnanie, v inom prieskume agentúry Focus prezident SR získal dôveru 51 % opýtaných, armáda 63 %, SAV a univerzity 70% dôveru.¹
Ďalej v našom prieskume sa 30 % opýtaných vyjadrilo, že úplne alebo skôr nedôveruje mimovládnym organizáciám. Opäť pre porovnanie, s už spomínaným prieskumom agentúry Focus, miera nedôvery vo verejné inštitúcie ako sú vláda, parlament a súdy sa pohybuje na úrovni 65%.
Na našu otázku „do akej miery dôverujete či nedôverujete mimovládnym organizáciám nevedelo odpovedať 15% opýtaných.
Obrázok 2: Spontánna znalosť mimovládnych organizácií: Percentuálne vyjadrenie odpovedí na otvorenú otázku: Čo Vám prvé napadne, keď počujete pojem mimovládne organizácie?
Zdroj: vlastný výskum
1 – zdroj: Prieskum dôveryhodnosti slovenských inštitúcií pre Slovenskú akadémiu vied (SAV) pripravila agentúra Focus, jún 2018
Neznalosť mimovládnych organizácií veľmi ovplyvňuje aj samotnú mieru dôvery. Ako vidíme na Obrázku č. 3, až 41 % z tých, ktorí sa nevedeli vyjadriť, čo sú mimovládne organizácie, sa následne nevedelo vyjadriť ani k tomu, nakoľko im dôverujú. Zároveň až 38 % z týchto ľudí mimovládnym organizáciám nedôveruje. Neznalosť mimovládnych organizácií sa teda prejavuje vo väčšej miere nedôvery.
Obrázok č. 3: Porovnanie miery dôvery všetkých respondentov voči tým, ktorí nevedeli odpovedať na otázku: Čo Vám prvé napadne, keď počujete pojem mimovládne organizácie?
Zdroj: vlastný výskum
Prečo ľudia mimovládnym organizáciám dôverujú?
Z Obrázku č. 4 vyplýva, že ľudia mimovládnym organizáciám dôverujú, lebo sú to organizácie, ktoré pomáhajú, sú užitočné a riešia problémy.
.
Obrázok č. 4: Dôvody pre dôveru v mimovládne organizácie: Percentuálne vyjadrenie odpovedí na otvorenú otázku: Uveďte dôvody, pre ktoré skôr alebo úplne dôverujete mimovládnym organizáciám. (Spontánne odpovede – možnosť viacerých odpovedí.)
Zdroj: vlastný výskum
Až 64% ľudí si myslí, že mimovládne organizácie dokážu napĺňať potreby občanov v niektorých oblastiach ich života lepšie ako štát, ako ilustruje Obrázok č. 5. Väčšina ľudí si taktiež myslí, že mimovládne organizácie sú pre nich prospešné a majú na Slovensku nezastupiteľné miesto.
Obrázok č. 5: Názory a postoje voči mimovládnym organizáciám.
Zdroj: vlastný výskum
Prečo ľudia MO nedôverujú?
Dôvody ľudí pre nedôveru voči mimovládnym organizáciám sú rôznorodé. Na jednej strane ľudia nedôverujú tomu, čo nepoznajú (viď Obrázok č. 6). Iní zase nevedia konkretizovať, prečo organizáciám nedôverujú. Medzi najčastejšie uvádzané dôvody nedôvery patrí, že financovanie mimovládnych organizácií je netransparentné, ďalej že manipulujú a polarizujú spoločnosť.
Obrázok č. 6: Dôvody pre nedôveru v mimovládne organizácie: Percentuálne vyjadrenie odpovedí na otvorenú otázku: Uveďte dôvody, pre ktoré skôr alebo úplne nedôverujete mimovládnym organizáciám. (Spontánne odpovede – možnosť viacerých odpovedí.)
Zdroj: vlastný výskum
Zároveň až 30 % ľudí si myslí, že mimovládne organizácie zastupujú cudzie záujmy.
Obrázok č. 7: Názory a postoje voči mimovládnym organizáciám.
Zdroj: vlastný výskum
Dôvera na základe socio-demografických ukazovateľov
Po hlbšej analýze je možné konštatovať, že miera dôvery v mimovládne organizácie úzko súvisí s vekom, vzdelaním, výškou príjmov a používaním internetu či sociálnych sietí.
Ako vidíme na Obrázku č. 8, významné rozdiely v dôvere voči mimovládnym organizácie medzi ženami a mužmi nie sú. Ženy však o niečo viac „úplne dôverujú“ mimovládnym organizáciám.
Obrázok č. 8: Porovnanie miery dôvery u mužov a žien
Zdroj: vlastný výskum
Vek
Trend ukazuje, že čím vyšší je vek ľudí, tým menšia je dôvera v mimovládne organizácie (viď Obrázok č. 9). Zároveň, ľudia starší ako 65 rokov na otázku dôvery významne viac nevedia odpovedať. To však úzko súvisí aj s tým, že sa jedná o populáciu, ktorá mimovládny sektor málo pozná, pritom jeho služby paradoxne využíva veľmi často.
Obrázok č. 9: Porovnanie miery dôvery podľa veku
Zdroj: vlastný výskum
Vzdelanie
Taktiež nám z prieskumu vyplýva, že mimovládnym organizáciám dôverujú skôr ľudia, ktorí ukončili strednú školu s maturitou alebo majú vyššie vzdelanie. Pričom tiež platí, že čím vyššie vzdelanie ľudia dosahujú, tým vyššia je aj miera ich dôvery. Ľudia bez maturity výrazne viac nevedia či mimovládnym organizáciám dôverujú alebo nedôverujú.
.
Obrázok č. 10: Porovnanie miery dôvery na základe vzdelania
Zdroj: vlastný výskum
Príjem
Najviac dôvery v mimovládne organizácie prejavujú ľudia s čistými príjmami domácnosti od 1201€ do 1500€ (viď Obrázok č. 11). Len pre ilustráciu, jedná sa o sumu, ktorú majú k dispozícií domácnosti s dvoma priemernými príjmami na Slovensku. Až 70 % týchto ľudí mimovládnym organizáciám dôveruje. Naopak najmenej dôvery vykazujú tí, ktorých príjem nepresahuje 800 € a tí, ktorí svoj príjem neuviedli alebo ho nevedia.
Obrázok č. 11: Porovnanie miery dôvery na základe príjmov domácností
Zdroj: vlastný výskum
Internet a sociálne siete
Najmenšiu dôveru k mimovládnym organizáciám majú ľudia, ktorí vôbec nepoužívajú internet a sociálne siete. Z Obrázku č. 12 vyplýva, že čím častejšie používajú internet a sociálne siete, tým viac mimovládnym organizáciám dôverujú.
Obrázok č. 12: Porovnanie miery dôvery na základe používania internetu a sociálnych sietí
Zdroj: vlastný výskum
Dôvera k mimovládnym organizáciám v regiónoch
Z hľadiska demografických ukazovateľov prieskum ukázal, že Trnavský a Košický kraj sa od ostatných významne odlišujú (viď Obrázok č. 13). V Trnavskom kraji ľudia najviac dôverujú mimovládnym organizáciám (až 68 %). Naopak, Košický kraj je jediný, v ktorom dôveruje mimovládnym organizáciám menej ako polovica ľudí .
Obrázok č. 13: Porovnanie miery dôvery na základe krajov
Zdroj: vlastný výskum
Zhrnutie
Výbornou správou je fakt, že až 55 % ľudí úplne alebo skôr dôveruje mimovládnym organizáciám. Najvýznamnejších zistením z prieskumu je skutočnosť, že tí ľudia, ktorí prácu a činnosť mimovládnych organizácií nepoznajú alebo nevedia definovať, čo sú mimovládne organizácie, majú vyššiu mieru nedôvery alebo vôbec nevedia mieru dôvery vyjadriť. Zároveň, dôvod nedôvery je často neurčitý, prípadne môže súvisieť s nedôverou v spoločnosť ako takou. To však na základe nášho prieskumu nevieme s určitosťou povedať, nakoľko sme dôveru v ostatné inštitúcie neskúmali. Kľúčovou je teda miera informovanosti o aktivitách, činnosti a financovaní mimovládnych organizácií, čo môže viesť k zvyšovaniu dôvery verejnosti v mimovládne organizácie.