Pri príležitosti 7. výročia vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vznikol z iniciatívy Platformy pre demokraciu list za občiansku spoločnosť, ktorý odznel 21. februára 2025 na občianskych protestoch námestiach v mnohých mestách na Slovensku aj v zahraničí. Ani my nezabúdame.
„Dnes stojíme v mestách a obciach po celom Slovensku, a je nám smutno. Ale sme tu, lebo je to nevyhnutné. Lebo vieme, že ak prestaneme hovoriť o Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, ak si prestaneme pripomínať ich obeť, odvahu a odkaz, potom zvíťazí zlo. A to nemôžeme dopustiť.
Ján Kuciak napísal: „Stále sa krútime a zvíjame v tom istom kolotoči. Prípady korupcie sa vracajú pravidelne ako odhodený bumerang. On možno zostrelí zo stromu našej vládnej moci nejaký ten lístok, no mocnému „dubisku“ to na sile neuberie. Kauzy, ktorých medializovanosť prehluší len (nedajbože) prírodná alebo iná katastrofa, nám už berú chuť do jedla i do spánku. Mám chuť na zmenu!“
Dnes, po siedmich rokoch, sa aj my rovnako pýtame: Chceme zmenu? Nezabúdajme, že tento boj nevedú len novinári či občianski aktivisti. Tento boj vedieme všetci. V našich rodinách, na pracoviskách, medzi priateľmi. Vedieme ho tým, že sa nepoddávame apatii.
Chceme krajinu, kde je spravodlivosť pre všetkých alebo len pre pár vyvolených omámených mocou? Chceme krajinu, kde si každý môže povedať svoj názor bez strachu a kde vládne úcta namiesto nenávisti? Riaďme sa odkazom Jána Kuciaka. Žiadajme slobodný prístup k informáciám, ktoré ovplyvňujú naše životy. Žiadajme otvorené vládnutie a vypočutý hlas aktívnych občanov a organizácií občianskej spoločnosti. Žiadajme rešpekt voči novinárom a všetkým ostatným, ktorí kladú kritické otázky. Žiadajme, aby korupcia v našej krajine nemala miesto a aby znovu rozhodovala odbornosť a ľudskosť.
My, ktorí tu dnes stojíme, sme tak trochu aj hlasom tých, ktorí už nemôžu hovoriť. Nedovoľme, aby bol ich odkaz umlčaný. Nezabudnúť nestačí. Musíme konať každý deň a mať odvahu postaviť sa za pravdu, aj keď to bude nepohodlné. Nesmieme zostať ticho, keď sa budú diať nespravodlivosti.
Dnes sa tu ozývame ako jeden hlas – hlas občianskej spoločnosti, ktorý znie po celom Slovensku. Prichádzame z rôznych prostredí, s inými skúsenosťami a pohľadmi na svet, ale dnes sme tu spolu. A aj napriek tomu, že v mnohých otázkach máme rozdielne názory, práve tu, v týchto časoch, stojíme bok po boku, pretože nás spájajú hodnoty ako spravodlivosť, pravda, dôstojnosť a solidarita. Sila spoločnosti nespočíva v jednote názorov, ale v schopnosti spojiť sa v rozmanitosti.
Boli sme tu včera, sme tu dnes a budeme tu aj zajtra. Stáli sme pri obetiach nespravodlivosti, bojovali sme za slobodu slova, chránili sme tých, ktorí potrebovali pomoc, boli umlčaní alebo vytláčaní na okraj. Táto krajina nepatrí len jednému pohľadu, jednému táboru. Patrí nám všetkým. Dnes sme sa tu všetci zišli, aby sme ukázali, že Ján a Martina nezomreli nadarmo. Že ich príbeh nevybledne v spomienkach, ale zostane zapísaný v nás. Že sa za tento príbeh postavíme znova a znova, a budeme sem chodiť dovtedy, kým sa ich sen o našej krajine nenaplní.
Nezabúdajme. Nevzdávajme sa. Pokračujme. Pre nich. Pre nás. Pre všetkých, ktorí si zaslúžia žiť v krajine, kde pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou.“