V uplynulých týždňoch sme vám pravidelne prinášali pozitívne správy o výnimočných aktivitách, ktorými členské organizácie platformy Hlas občianskych organizácií pomáhali v čase pandémie. Situácia sa však zlepšuje a my sme radi, že vás môžeme informovať aj o iných skvelých aktivitách našich organizácií, pre ktoré sa otvára priestor.
V dnešnom prehľade sa dočítate o tom, ako prebieha po kríze návrat do komunít a ako politickú a spoločenskú situáciu uplynulých mesiacov zhodnotil Inštitút pre verejné otázky. Chceme vám tiež sprostredkovať detskú radosť z návratu klaunov do nemocníc a priblížiť aktivity Ligy za ľudské práva zamerané na integráciu cudzincov na lokálnej úrovni. Pozrieme sa tiež na to, ako je možné spoločnými silami ekologicky premeniť kopu sute na park.
NÁVRAT DO KOMUNÍT PO KRÍZE
Týždeň občianskej participácie (TOP) organizuje Centrum komunitného organizovania (CKO) s cieľom prepojiť väčšinu komunít, s ktorými pracuje, a efektívne tak docieliť synergický efekt jednej veľkej CKO komunity. “Mám pocit, že to, čím spoločnosť po koronakríze prechádza, ma, paradoxne, zblížilo s niektorými rodinami v komunite”, hovorí Iveta, ktorá sa venuje práci s komunitou na Stráži nad Metrom vo Zvolene.
V lokalite Šobov nad Banskou Štiavnicou sa uskutočnila aktivita s názvom „Mladí aktívni Rómovia na Šobove“, počas ktorej si miestni obyvatelia skrášlili svoje spoločné priestory. Na Dobrej Nive zase miestni aktívni občania zrenovovali turistický chodník do Gavúrok. “ODKAZY” vo Zvolene boli verejnou výstavou žiackych prác rôzneho druhu, ktoré predstavili komunite tvorivý prístup miestnych pedagógov a vychovávateľov počas dištančného vzdelávania v čase koronakrízy. Ťažké obdobie pandémie uzavreli aj deti v rómskej komunite na Cementárenskej ceste. V projekte „COVID na plote“ si spolu znázornili veci, ktoré im COVID vzal.
zdroj: facebook.com/CKOslovakia
O POVOLEBNOM SLOVENSKU
Inštitút pre verejné otázky (IVO) združuje odborníčky a odborníkov z rôznych oblastí, informuje širokú verejnosť o zásadných súvislostiach vývoja spoločnosti a podporuje aktívny prístup občanov k verejným záležitostiam. IVO sa svojou činnosťou zameriava na presadzovanie hodnoty otvorenej spoločnosti a demokratickej politickej kultúry vo verejnej politike a spoločenskom rozhodovaní.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky, Grigorij Mesežnikov v článku pre Časopis viedenského Inštitútu pre humanitné vedy (v angličtine), hovorí o politických a spoločenských pomeroch na Slovensku v posledných mesiacoch. Nová vláda sa ujala moci počas pandémie, teda za okolností, ktoré boli najdramatickejšie za celé obdobie slobody od obnovenia demokracie v roku 1989.
O situácii na Slovensku po parlamentných voľbách sa hovorilo aj v diskusii, ktorú Inštitút pre verejné otázky usporiadal v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidela.
zdroj: Aron Visuals / Unsplash.
KLAUNI SA VRÁTILI DO NEMOCNÍC
“Od dojatia a radosti sa nám aj nosy zarosili”, priznali klauni z občianskeho združenia ČERVENÝ NOS Clowndoctors. Po dlhých týždňoch sa vrátili späť k deťom na nemocničné oddelenia v Banskej Bystrici, Bratislave, Brezne, Humennom, Martine, Michalovciach, Nitre, Považskej Bystrici, Trenčíne, Trnave, Žiari nad Hronom, Žiline a do liečebného ústavu Marína, Kováčová. Pre klaunov je všetko možné a keď nemôžu ísť osobne za malými pacientmi, chodia ich rozveseľovať pod okná a pred vchody nemocníc, točia veselé videá alebo sa s deťmi v nemocniciach spájajú cez video-hovory. Porozprávali o tom aj v televízii (od 22. minúty). Okrem detských pacientov prinášajú smiech aj seniorom. „Bolo neuveriteľné sledovať ako klauni dokážu naše seniorky zabaviť aj prostredníctvom internetu. S veľkým obdivom som sledovala ako ich „klaunovanie“ dokázalo nesmierne potešiť všetkých zúčastnených. Bolo to plné humoru, smiechu, pozitívnych emócií a sĺz dojatia. Je jasné, že takíto ľudia ako sú „naši klauni“ sú ľudia s veľkým s nesmiernou empatiou a citom,” povedala Jana Ďuranová zo Zariadenia pre seniorov Harmónia v Žiline.
zdroj: facebook.com/cervenynosclowndoctors
AKÉ JE BYŤ CUDZINCOM NA SLOVENSKU
Liga za ľudské práva (HRL) od roku 2005 pomáha utečencom z rôznych krajín, aby našli na Slovensku pokoj a nový začiatok a začlenili sa do našej spoločnosti. Počas uplynulých týždňov zverejnili ďalšie časti podcastu Migračný kompas. Ak vás zaujíma, ako ovplyvnila koronakríza život cudzincov na Slovensku a ako v tomto smere pomáhajú mimovládky, vypočujte si diel s riaditeľkou HRL Barborou Meššovou. V ďalšej časti priblíži integráciu utečencov Martin Vyšňa, koordinátor integračného projektu SHR Rifugio a v treťom podcaste nás výskumníčka z CVEK-u, Alenka Holka Chudžíková, uvedie do problematiky pracovného vykorisťovania cudzincov na Slovensku. Liga za ľudské práva okrem konkrétnej právnej pomoci utečencom a migrantom pravidelne aktualizuje aj súhrnný balíček informácií ku situácii okolo Covid-19. Najnovšie informácie sú dostupné už v štyroch jazykoch. Spolu s ďalšími organizáciami Marginal, CVEK a Nadáciou Milana Šimečku pripravujú komunikačný tréning a online vzdelávaciu pomôcku pre samosprávy v rámci projektu KapaCITY, ktoré pomôžu zohľadniť aj počet cudzincov, ktorí žijú v našich mestách. “Ľudia sa nikdy neintegrujú do štátu, vždy sa integrujú do komunity, mesta alebo susedstva”, predstavuje hlavnú myšlienku projektu KapaCITY Elena Gallová Kriglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
zdroj: Clay Banks / Unsplash.
RECYKLÁCIA ODPADU NA PARK
V Novej Cvernovke sídli množstvo ateliérov, prevádzok, ale nájdete tu napríklad aj komunitné projekty. Nová Cvernovka vo svojich priestoroch ponúka bohatý kultúrny program, ktorý sa nezastavil ani počas krízy. Po úspešnom oživení budovy sa teraz pustili aj do obnovy nového verejného parku.
“Suť na park” je príležitosť robiť veci inak a ukázať pozitívne príklady pre život a svet. Od začiatku sa usilujú o spoločenskú a ekologickú zodpovednosť a rozhodli sa tak vysporiadať aj s kopou stavebnej sute, ktorej odvoz a likvidácia je obrovskou ekologickou a finančnou záťažou. Regeneratívny prístup je metóda, ktorá zhodnotí zdroje namiesto toho aby nimi plytvala alebo ich zničila. “Veľa ľudí sa nás pýta, kedy začneme betónovať. My však nejdeme betónovať naozaj nič. Celá plocha parku, po ktorej sa bude chodiť, bude vytvorená z našej kopy sute. Ako? Prečo? Načo? Suť je zmes stavebného odpadu. Tú treba roztriediť nielen na jednotlivé materiály (betón, kachličky, tehly…) ale aj na rôzne veľkosti. Na to máme super triediace stroje a ruky mnohých dobrovoľníkov a dobrovoľníčok. Vznikne tak nový povrch – mlat, vytvorený z odpadových stavebných materiálov. Mlat je povrch s mnohými výhodami, má napríklad vysokú vodnú priepustnosť – čím udržiava mikroklímu a neprehrieva sa, má dlhú životnosť, nezaťažuje životné prostredie a tiež sa dá jednoducho opravovať”, píše Nová Cvernovka. Do “suťobrania” je možné sa do konca júna zapojiť aj osobne, dobrovoľnícky po vyplnení dotazníka.
titulná fotografia: facebook.com/CKOslovakia